Tak po dvoch týždňoch opäť medzi ľuďmi. Aj som sa osprchoval konečne. Taká špinavá voda zo mňa ešte nikdy nešla. A to som bol niekedy riadny humusák.
Už mi to chýbalo. Prídem domov, celý lepkavý, divný stiesnený pocit v rozkroku (ach dva týždne bez slipov to bol raj), unavený a vyšťavený tým neznesiteľný teplom.
Samozrejme profesori v škole sa tvárili ako keby som tam celý čas bol. Takže hneď na úvod som si šlahol jednu malú písomečku z geografie. Pohoda, mohol som čítať z atlasu. No uvidíme, či som tam vyplul aj niečo zmysluplné. Na ďalších hodinách sa podozvedám, aké mučenie ma ešte čaká. Takže hor sa zohnať písomky a doma si spravím romatiku pri sviečkach so španieskou morfosyntaktickou skladbou. No nič, ešte že som po celom dni taký svieži. Škola je akási vyprázdená. Aha, maturanti fuč, ostatní sa ulievajú alebo už išli zarábať do teplých krajín. Aspoň sa dá na chodbe tancovať, alebo stvárať iné artistické pózy. Prídem do redakcie. Kde si bol? Ešte treba odfotiť to, hento , tiež hentoho a aj tamto môžeš. A nezabudni fotiť momentky. To je vždy najvtipnejšie. Už ste niekedy fotili momentky zámerne? Veď momentky nevznikajú hocikedy. Na to treba byť vždy pripravený. Našťastie som vymyslel skvelú fintu. Dám foťák nejakej šialenej babe, ktorá je z neho potom úplne happy a fotí ako divá. A ono to funguje. Takže nakoniec som aj momentky odfotil. Za chvíľu je tu oddych a sladké nič nerobenie. Už len dokončiť tento týždeň (a to si ho vychutnám, iní budu leňošiť a ja ešte v piatok sa budem potiť nad logaritmami) a som za vodou. Ale nevadí, konečne som medzi ľuďmi.
Pripájam aj nejaké autenticke fotky. Ako moje spolužiačky prehovárajú profesora, ako naháňam profesora s foťákom po chodbe, útok na moju osobu:D, a iné.
Komentáre
však tam