A dnes opäť. Vyšiel som duševne zmrzačený z nemenovaného hypermakretu, kde som driftoval s plným košíkom pomedzi uličky a iných šialených nakupujúcich. Pozriem hore a kľud. Krásny pocit. Čo nevidím. Trojfarebná obloha so super oblakmi už zase.
Ja to milujem. Vždy ma to ukľudní. Dokážem sa ne pozerať véľmi dlho ak môžem a mám čas. Ideálna pomôcka proti nude, ak čakáte na zastávke, alebo len tak sa prechádzate( bacha aby ste niekoho nezrazili) a iné.
Keď sa na ne pozriem, tak zabudnem na všetky problémy (ktorých mám aj tak vždy málo) a naplní ma radosť. Úplne megafajnová radosť. Potom sa usmievam na ulici jak taký tĺk a ľudia si môžu myslieť. Ale to mi je jedno, vždy mi je jedno čo si iní myslia. Keby nebolo, tak ani nežijem ako sám chcem, ale tak aby si iní nemysleli.
V tých oblakoch sa dajú vidieť super veci. Okrem známich ovečiek z Maťka a Kubka. Moja milá mi kreslia čo tam videla ( ťava, rybka fishbone, macík za oblakom) no úplna paráda. Ja som raz videl jedny čo vyzerali ako vybuchnuté, ale stratil som fotky (a také boli pekné).
Tak toľko k oblakom, ktoré tak zbožňujem a ďakujem tomu típkovi, čo ich vymyslel. Krása je fakt vo všetkom.:)
Komentáre
chcem
Čo by bola obloha bez oblakov?
oblaky