Po dvojtýždňovom pobyte v nemocnici (o tom inokedy) som konečne at home.
O to nejde, ale konečne som bol aj s mojou najdrahšiou milou premilou. A to rovno celý deň. U nás doma. Nie že by sme robili nejaké „zvrhlosti“ (na všetko krásne máme čas, ako spieva Vašo), ale každopádne, testosterón sa momentálne rovná nule . Skvelý pocit. Pozerám telku a nech sa tam zjaví aj neviem aká sexica tak to so mnou ani nehne( to značí, že nič ma nenapadne ani nič zvláštne necítim). Waaaa. Je to super..:)
Čo chaloši poznáme to? :P
Komentáre
noo
ou...